Trenčiansky jednočlenný projekt Korium stál za šesť rokov svojej existencie za vydaním mnohých demáčov a splitiek, no až v tomto roku došlo na vydanie regulárneho albumu. Aj to sa nezaobišlo bez problémov, keďže pôvodne uvádzané vydavateľstvo Slava Satan dosiaľ album nevydalo. Našťastie sa vydania spoločnými silami ujali dve slovenské vydavateľstvá, a to Suicide Taste a Hexencave, takže materiál vyšiel zatiaľ aspoň kazetovou formou v náklade limitovanom na tristo kusov.
Pre znalcov poslednej Koronasovej tvorby iste nie je prekvapením, že materiál zložený z dvoch pomerne dlhých piesní možno zaradiť k depresívnemu black metalu s výraznými doomovými prvkami a občasným využitím klávesov. Osobne tomuto žánru neholdujem, keďže väčšina k nemu sa hlásiacich kapiel pracuje podľa skvelej tradície tvorby večnosť sa ťahajúcich, rytmicky nezaujímavých skladieb zložených obvykle z rozkladov dvoch-troch akordov. A to už nehovorím o celej ideologickej stránke hudby, ktorá by sa hodila skôr k tínejdžerským emo kapelkám z rádia ako k black metalu. Navyše je typickým znakom DSBM kapiel viac než zjavná túžba sa aspoň priblížiť atmosfére hudby veličín ako Burzum, Xasthur, Katatonia či Strijd, s čím ruka v ruke prichádza aj bezduché kopírovanie týchto vzorov. Som rád, že v prípade Pendulum of Sorrow môžem konštatovať aspoň po hudobnej stránke úroveň značne nad priemerom tohto subžánru.
Celý materiál sa nesie (s výnimkou začiatkov skladieb) predovšetkým v pomalších tempách. Obe piesne (pomenované Pendulum of Sorrow I a II) začínajú úvodom postavenom na znepokojujúcej a ťaživej atmosfére, ktorú vytvára predovšetkým využitie disharmónie. Postupne potom obe prechádzajú k viac melancholicky a zasnene znejúcim melódiám. Prvá z nich je kompozične o čosi nevyváženejšia a obsahuje aj nejaké tie hluché miesta. Po stránke kompozície i melódií je lepšie zvládnutá druhá skladba, ktorú uzatvára klávesové outro á la Tomhet. Moja hlavná výhrada sa týka dĺžky skladieb. Podľa môjho názoru sa obe naťahujú nad hranicu svojho efektívneho vyznenia. Nie som fanúšikom trojminútových jednohubiek, ale ubratie niekoľkých opakovaní (a nahradenie stratenej minutáže napríklad intermezzom) by každej piesni, ale aj celému albumu len pridalo na celkovom dojme. Pozitívom je naopak využitie lead gitary. Jej harmonizácie a sóla znejú na podklade rytmickej gitary (často mi spôsobom hrania a výberom rytmov pripomínajú Anathemu či Katatoniu a v menšej miere aj posledný Burzum), veľmi vydarene. V podstate nič zložité, ale o to pôsobivejšie. Vokál je rovnako hysterický, rovnako silný a rovnako nezrozumiteľný ako na každom predchádzajúcom materiáli od tejto trenčianskej stálice. Niekomu môže vadiť, iní si ho budú pochvaľovať.
Zvukovo ide o určite najlepší materiál kapely Korium. Všetko je primerane zrozumiteľné aj napriek využitiu značnej dávky skreslenia. Hlavne zvuk gitár je naozaj hutný. Menšími nedostatkami trpí automat, ktorý vo chvíľach, keď to Koronas trochu prestrelil s dvojkopákmi, znie rušivo a umelo.
Aby som prikročil k poslednému súdu – napriek všetkým vyššie uvedeným výčitkám, je to nespochybniteľný vrchol doterajšej Koronasovej tvorby a asi aj to najlepšie, čo na Slovensku doteraz vyšlo pod hlavičkou DSBM žánru. Ak by ma celý album oslovil tak ako záver druhej skladby tesne pred outrom, vytiahol by som ešte viac superlatív. Ale aj tak môžem povedať, že fanúšikovia DSBM a kapely Korium, obzvlášť tí so vzťahom ku kazetovému médiu, by nemali váhať. Na ich mieste by som si hneď zháňal originálku. Ostatným odporúčam pred prípadnou kúpou vypočuť si skladbu z tohto albumu na myspace kapely, pretože je tu dosť veľká šanca, že ich Pendulum of Sorrow dokáže osloviť.
Hodnotenie: 72 %
Napísal: Draconis
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára